Rada s vami zdieľam štyri kľúčové body, ktoré ma naučila nepodarená výprava na vrchol Mt. Blanc v analógii s biznisom.

Včera som sa vrátila z expedície na Mont Blanc, na ktorej sme sa pokúsili o samotný výstup na strechu Európy. Na mojom blogu When mom isn\'t home zdieľam príbeh o výstupe, článok si môžete prečítať tu.

Nedosiahli sme vrchol, avšak tu sú štyri kľúčové body, ktoré som sa na nevydarenej výprave naučila:

1. Kondícia a pravidelný tréning

Napriek tomu, že som v životne najlepšej kondícií, podcenila som fakt, že som na podobné výstupy bola natrénovaná minulý rok a tento rok som zanedbala prípravu (síce by stačilo zopakovať si pár výstupov...). V súvislosti s biznisom ma to naučilo, že ak ste v niečom dobrí, nezaspite dobu, udržiavajte sa, neopíjajte sa z minulých úspechov, veľmi ľahko sa môže stať, že vás predbehne niekto, kto pilne trénoval aj tento rok a môže vás hravo predbehnúť, pretože napreduje.

2. Cieľom by nemal byť samotný vrchol ale cesta k nemu

Pripravila som si na cestu vlajku s logami mojich firiem a blogu, ktorú som chcela použiť na krásnu fotku na štíte Mt. Blancu, ale čo som podcenila?

Napriek tomu, že som čítala nejaké tie blogy a dokonca stiahla pár kamarátov, horolezcov či horských sprievodcov na debatu pri kávičke, samotná vlastná skúsenosť mi dala najviac. Ak sa pokúsim vystúpiť opäť, už budem vedieť, ako sa k tomuto cieľu priblížiť viac, rýchlejšie, bezpečnejšie a s minimálnymi stratami.  Už samotná cesta mi dala viac skúseností a vedomostí o tom, čo sme sa vlastne snažili dosiahnuť. Počas výstupu sme sa príliš zameriavali na samotný vrchol a akoby sme si zabudli užívať a spoznávať cestu samotnú. O to viac bol náš neúspech vystúpiť na samotný vrchol smutnejší. 

V knihe Good to great od Jima Collinsa  samotný autor hovorí o tom, aké vlastnosti a zručnosti majú lídri a čím sú príznačné špičkové spoločnosti od tých bežne dobrých – priemerných. Zaujala ma jedna časť z tejto knihy, kde hovorí o strate viery. Opisuje analógiu o väzňoch, ktorí sú tesne pred prepustením a mohli by byť na podmienku prepustení ešte skôr. Sú to tí, ktorí si udávajú jasné termíny, zhmotnia si predstavu toho, že ich prepustia najbližšie Vianoce. A oni ich neprepustia a väzni sú z toho zdrtení. Potom veria, že ich už konečne prepustia najbližšiu Veľkú noc a sú z toho ešte viac zdrtení, keď sa tak nestane. Keď ku sklamaniu dôjde opäť, či štvrý krát, strácajú vieru a opúšťajú svoj cieľ a ich správanie sa značne zhorší. Väzni, ktorí však svoju pozornosť upriamujú na samotnú cestu a veria, že ich prepustia skôr, nestrácajú vieru, pretože si nenaprojektovali, že sa tak určite stane už tieto Vianoce, ale vedia, že sa tak stane. Majú tak podstatne viac energie sústrediť sa na samotnú cestu k skoršiemu prepusteniu a často tento cieľ dosiahnu podstatne skôr ako väzni, ktorí strácali vieru, pretože sa príliš zamerali na samotný cieľ a dátum, ako na samotnú cestu.

Nechcem tým povedať, že je dobré nedávať si termíny, chcem tým povedať, že dôležitejšie, ako deadline, je veriť v to, čo chceme dosiahnuť a neustále sa sústrediť na cestičky, ako by sme to mohli dosiahnuť, ako na to, že to chcem dosiahnuť “už tento piatok”. Táto analógia platí na veľké ciele.

Prosím, nespájajte si to s tým, že okej, mám dodať podklady zákazníkovi tento piatok, nevadí, keď to nedodám, dôležité je, že ich dodám a musím zistiť, ako ich dosiahnem. To je nezodpovednosť, alebo zanedbanie prípravy, zle odhadnutý timing – nie orientácia na cestu k dosiahnutiu dlhodobého a veľkého cieľa ☺

Cieľom a uspokojením môže byť aj poznanie.

3. Poctivé plánovanie

Napriek tomu, že sa mi na Mont Blanc nepodarilo vystúpiť, pár vecí ma to naučilo: - timing a rozdelenie výstupu na 3 menšie časti namiesto dlhšieho úseku – pre mňa dosiahnutelnejší cieľ vzhľadom na zimu a fyzickú kondíciu. Veľmi sme sa nezaoberali plánovaním, čo malo síce aj svoje výhody, no malo to podiel na nedosiahnutí nášho cieľa. Na poslednú chvíľu nebolo možné zabookovať si nocľah v teple a nocovanie na snehu a ľade v stane malo dopad na našu kondíciu a fyzický stav, čo mne osobne dala imunita pocítiť hneď po zostupe. Ďalší krát by som plánovala výstup nasledovne:

1. výstup po Tete Rousse. Tam prespať (hoci v stane),
2. výstup po chatu Gouter a aklimatizačka do 7 rána,
3. ranný výstup na Mont Blanc posledných 1000 výškových,
4. následne zostupovať po Tete Rousse,
5. prespať a zostup dole.

4. Choďte vždy s ľuďmi, na ktorých sa môžete spoľahnúť a ktorí sú v niečom lepší, ako vy.

Tak sa môžete dopĺňať. Aj v biznise platí, vyberajte si kolegov, ktorí sú lepší ako vy. Ak z nejakého dôvodu v tíme niečo nefunguje, nie je to ten správny tím. Cieľ dosiahnete oveľa jednoduchšie s ľuďmi, na ktorých sa budete môcť spoľahnúť, pretože majú skillset, ktorý vás dopĺňa, prípadne vás podporujú a tým ženú k lepším výkonom. Nechoďte za svojím cieľom s ľuďmi, ktorých poznáte, lebo sú vaši kamaráti, či rodina. Vyberajte dôkladne.

A na záver. Úspech príde. Zlyhanie je cesta k nemu. Nikdy sa nevzdávaj.